Vraciame zemi to,
čo nám dala
Biodynamika je spôsob, ako urobiť víno, ktoré niekoho zaujíma za päť, za desať aj za dvadsať rokov.
V Zlatom Rohu nehráme hru na „naturálne“ víno. Od roku 2014 fungujeme v bio režime a sme certifikované BIO vinárstvo. Od roku 2017 k tomu uplatňujeme biodynamické postupy a metodiku Demeter.
Dôležitejšie ako certifikáty je pre nás ale to, čo robíme v riadkoch.
Úplne sme škrtli chemické a mechanické skratky, ktoré do poľnohospodárstva priniesla moderná doba. Žiadne herbicídy, žiadne syntetické hnojivá, žiadne systémové postreky. Pôda nie je mŕtvy podklad, ale živý organizmus, o ktorý sa musíme dlhodobo starať.
Dvanásť hektárov nad hradom Devín obhospodarujeme tak, ako sa to robilo kedysi.
režimu
bez skratiek
a pastviny
stabilizačná dávka
I. Filozofia
Pôda je živý organizmus
Pripravujeme si vlastné preparáty, komposty a bylinné výluhy. Sledujeme rytmy mesiaca, slnka a planét pri postrekoch a rezoch. Vinicu vnímame ako jeden prepojený živý celok.
Cieľom je, aby bola pôda dostatočne vitálna a réva si vedela sama poradiť so suchom, prívalovými dažďami aj chorobami. V tom je hlavný rozdiel oproti konvenčnému vinohradníctvu.
II. V riadkoch
Zvieratá namiesto strojov
Vo vinohrade nás ťahajú dva ťažné kone, Uriáš a Barin. Postupne ich pribúda. Nie však z nostalgie, kôň neutláča pôdu tak, ako traktor. Je jemnejší, tichší a v riadkoch sa správa citlivejšie ku každému kru. Pôda pod jeho kopytami zostáva pórovitá a pôdne organizmy sa pri ňom necítia ohrozené.
Väčšina dôležitých úkonov aj tak zostáva na ručnej práci človeka, od rezu vo februári po zber v septembri. Práca s koňmi je pomalšia, ale presne to chceme. Trpezlivosť, ktorá sa do vína pretaví na konci.
„Keď idem s koňom medzi riadkami, cítim sa ako súčasť vinice. Nie ako jej pán.“
Filip Nagy
III. Preparáty
Čo dávame pôde
Sériu týchto prírodných preparátov priniesla biodynamika už v roku 1924. Pôvod majú v nerastnej, rastlinnej a živočíšnej ríši. Pre biodynamiku sú nenahraditeľné. Dva najznámejšie využívajú kravský roh ako prírodnú nádobu.
Kravský roh sa cez zimu zakope do pôdy. Vnútri fermentuje na hutný humus plný mikroorganizmov. Na jar sa vykope a postrieka na pôdu, takto posilňuje korene a oživuje zem.
Kravský roh naplnený kremennou múčkou sa cez leto zakope do pôdy. Postrieka sa potom za úsvitu na listy. Zlepšuje fotosyntézu, dáva rastline svetlo a zrelosť.
K nim patrí šesť kompostových preparátov z bylín, ktoré dozrievajú v živej pôde.
Pripravujeme si ich sami, na vlastnom hospodárstve. Žiadne nákupy a náhrady.
IV. Pivnica
Žiadny nerez, žiadne skratky
V pivniciach úplne vynechávame nerezové tanky. Používame iba prírodné materiály, drevo, terakotu a žulu. Rakúske sudy Stockinger, talianske hlinené amfory a veľká nádoba zo žuly, ktorú voláme kameň života. Každý materiál dáva vínu niečo iné. Drevo dýcha. Terakota stabilizuje. Žula chráni.
Fermentácia prebieha spontánne, na vlastných kvasinkách hrozna. Víno nečírime a nefiltrujeme, aby reprezentovalo svoj pôvod hodnoverne. Síra ide do fľaše len v nepatrnom stabilizujúcom množstve. Pravidlo, ktoré sami považujeme za štandard poctivosti.
„Príroda najlepšie vie, čo má robiť. My jej v tom iba nebránime.“
Filozofia Zlatého Rohu
V. Živý celok
Vinohrad nie je len vínna réva
Z dvanástich hektárov tvoria časť polia a pastviny. Chováme stádo kráv plemena Jersey, kozy, hydinu a venujeme sa včelárstvu. Žiadne zviera tu nie je len estetickým doplnkom. Každé má svoju úlohu v uzavretom hospodárskom cykle. Hnoj putuje do kompostu, kompost na pôdu, pôda do hrozna.
Biodiverzita je v mestskom prostredí Bratislavy vzácna. Devín je svojou polohou ostrov živej krajiny medzi riekami a hradnou skalou. Vinohrad obrábame aj kvôli zdravej krajine a komunite ľudí, ktorí v nej žijú.
VI. Experiment
Pravokorenná Frankovka
Na jednej parcele zo zvetranej žuly, kde je takmer nulová ornica, vysádzame Frankovku bez podpníka. Tak, ako rástla réva pred filoxérou. Inšpiráciou bol Loïc Pasquet z Bordeaux, ktorý ide rovnakou cestou. Je to projekt na desaťročia, nie na jednu sezónu. Čo z nej vzíde, ukáže až čas.
VII. Budúcnosť
Vinohrad, ktorý vydrží
Klimatická zmena prináša extrémy, ktoré starší vinári v regióne nepamätajú. Vyššia cukornatosť hrozna, suchá, prívalové dažde. Vinohrad musí byť vitálny natoľko, aby si s tým poradil sám.
v živej pôde
nie postrek
v pôde
nie sezóny
Dedičstvo
Štyri riadky zo 70. rokov
Pri obnove v roku 2014 sme v starých vinohradoch narazili na štyri riadky Svätovavrineckého, ktoré nejakým zázrakom prežili všetkých štyridsať rokov opustenosti. Nechali sme ich. Sú to najstaršie kry, ktoré dnes máme.
Ročne z nich pripravíme približne jeden sud vína. Nepredávame ho. Skôr ho dávame ľuďom, ktorí vedia, čo držia v pohári. Je to dôkaz, že stará réva vydrží viac, ako by človek čakal.
Zachránené riadky Svätovavrineckého. Najstaršie kry na Zlatom Rohu.
VIII. Devín
Tichá renesancia
Ostatní vinári v Devíne sú pre nás kolegovia. Čím viac budeme v regióne ťahať za jeden povraz, tým lepšie to bude pre meno devínskeho terroiru.
Ochutnajte výsledok
Otvorte fľašu Zlatého Rohu alebo si rezervujte degustáciu priamo vo viniciach Zlatého Rohu.
