Mesiac: apríl 2026

Získali sme tretie miesto v hodnotení Falstaff

Milí priatelia,

s veľkou radosťou vám oznamujeme, že Zlatý Roh získal tretie miesto v prestížnom hodnotení Falstaff Wine Guide Slovakia.

Pre naše vinárstvo z Devína je to skutočne veľká vec. Naše Veltlínske zelené z ročníka 2020 sa umiestnilo na tretej priečke v kategórii slovenských bielych vín.

Sme nesmierne hrdí na celý tím a na to, čo sa nám darí vytvárať v našich devínskych vinohradoch. Toto ocenenie je pre nás potvrdením, že ísť cestou úprimného a bio vína má zmysel.

Ak chcete toto víno ochutnať, pripravujeme špeciálnu degustačnú večeru, termín oznámime včas. Budeme veľmi radi, keď k nám prídete osláviť to spolu.

Ďakujeme vám všetkým za podporu.

Tím Zlatého Rohu

Degustácia má povesť niečoho, na čo treba školenie a správny slovník. Nemá. Treba pohár, chvíľu času a nos, ktorý nie je zapratý parfémom. Vo vinárstve Zlatý Roh na Devíne robíme certifikované bio vína a hlavný vinár Filip Nagy k nim hovorí jednu vetu: víno má byť úprimné v chuti, dokonalé naoko si necháme na etiketu.

Príprava: prostredie a pohár

Skôr než otvoríte fľašu, nájdite si pokojné miesto bez silných vôní. Žiadny parfém, žiadna rozvarená kuchyňa, žiadny cigaretový dym. Nos si zapamätá všetko, čo je v miestnosti, a potom to hľadá vo víne.

Pohár tulipánového tvaru na biele vína, širší na červené. Vypláchnutý čistou vodou, bez zvyšku saponátu.

„Víno buď chutí, alebo nechutí. Všetko ostatné je debata pri stole.“

Krok 1: Vzhľad

Nalejte si asi pol deci a nakloňte pohár nad niečím svetlým, pokojne nad obrusom alebo papierom. Sledujte farbu, čírosť a to, ako víno steká po stenách. Biele vína z Devína mávajú slamový až zlatistý odtieň, červené rubínový až granátový. Farba napovie o veku aj o tom, ako víno zrelo.

Tip: niektorí nakláňajú pohár z desiatich uhlov a tvária sa, že skúmajú diamant. Stačí jeden pohľad. Ak je víno číre a farba sedí k odrode, máte hotovo a môžete voňať.

Krok 2: Vôňa

Zakrúžte pohárom, aby sa arómy uvoľnili. Privoňajte najprv krátko, potom hlbšie. Hľadajte ovocie, kvety, bylinky, zemité tóny. Naše vína nesú minerálnu sviežosť devínskych svahov, cítiť v nich vápenec a chlad od rieky.

Tip: hlasné nasávanie so zavretými očami a vety o esencii starovekého dubového lesa si nechajte na film. Povedzte jednoducho, čo vám vôňa pripomína. Zelené jablko, lipový kvet, vlhká zem po daždi. Takým popisom rozumie aj človek oproti vám.

Krok 3: Chuť

Vezmite si malý dúšok. Nechajte ho prejsť po celom jazyku a chvíľu počkajte, kým sa chuť otvorí. Všímajte si sladkosť, kyslinku, taníny pri červených a hlavne dĺžku dochuti. Dobré víno drží v ústach ešte dlho po prehltnutí.

Párovanie: Rizling rýnsky zo Zlatého Rohu sadne k rybám a ľahkým syrom, Veltlínske zelené k zeleninovým jedlám, Svätovavrinecké k pečenému mäsu.

Tip: pľuvadlo má zmysel, keď prechádzate desať vzoriek za sebou a chcete odísť po vlastných nohách. Pri dvoch pohároch pri stole ho pokojne vynechajte. Ak vám víno chutí, vypite ho.

Krok 4: Celkový dojem

Po dochuti si položte tri jednoduché otázky. Je víno vyvážené? Páči sa vám? Dali by ste si ešte pohár?

Filip hovorí, že najlepšie víno je to, ku ktorému sa vraciate. Rozhoduje pocit, nie značka na etikete.

Na záver

Nejde len o pravidlá. Ide o to, aby ste si víno naozaj užili a zapamätali si ho. Príďte do Zlatého Rohu na Devíne a ochutnajte naše bio vína priamo pri vinohradoch. Degustácia je jednoduchšia, ako sa o nej píše. Stačí piť pomaly a dávať pozor.

Devín leží na sútoku Dunaja a Moravy a okrem hradu a prírody má aj dlhú vinársku minulosť. Patrí do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a víno sa tu robí od čias, keď tu stáli keltské osady a neskôr rímske posádky. Tradícia prežila stredoveké kráľovstvá, fyloxéru, dve svetové vojny aj kolektivizáciu. Dnes ju drží pri živote vinárstvo Zlatý Roh.

Kelti a Rimania: prvé stopy vína

Archeologické nálezy nádob na víno z 2. storočia pred Kristom ukazujú, že Kelti v tejto oblasti víno poznali, pili ho a obchodovali s ním. Antickí autori im pripisovali skôr kyslé víno. Keltské osídlenie v Panónii, teda aj na území dnešného Slovenska, položilo prvé základy.

S Rimanmi v 1. až 3. storočí nášho letopočtu sa vinárstvo posunulo ďalej. Cisár Marcus Aurelius Probus, ktorý vládol v rokoch 276 až 282, sa považuje za zakladateľa vinohradníctva v severnejších častiach ríše vrátane Panónie. Rimania mali posádky v Devíne, Bratislave a okolí a víno tam patrilo k bežnému jedálnemu lístku vojakov aj civilistov. Skyfos s motívom viniča z 1. storočia a figúrka Bakcha z 2. storočia dokazujú, že víno tu bolo známe už pred Probusom. Po páde ríše tradíciu udržali Germáni a po nich Slovania, doložení v oblasti Devínskej brány od 7. storočia. V 9. storočí sa osada spomína ako Dowina.

Stredovek: kráľovské listiny a nemeckí kolonisti

Väčší rozmach prišiel v stredoveku. Prvá písomná zmienka o devínskych viniciach je z roku 1254, keď kráľ Belo IV. vo svojej listine spomína vinice na svojom území. Devín sa vtedy uvádza ako Dywen. V 13. storočí vinice rozširoval bratislavský richtár Jakub a jeho potomkovia. Nemeckí a talianski kolonisti priniesli nové odrody a nové spôsoby pestovania, ktoré sa v Malých Karpatoch udomácnili.

Ľudovít I. Veľký udelil v roku 1362 privilégium, ktoré stanovilo clo a poplatky za vinice. Devín sa vtedy volal Teben. V 15. storočí sa o vinice bojovalo. Uhorský palatín Mikuláš Garaj, pán Devínskeho panstva, násilne zaberal pozemky, čo skončilo súdnymi spormi s Bratislavou v rokoch 1415 až 1428. Majitelia sa striedali: po Garajovcoch grófi zo Svätého Jura, potom Báthoryovci od roku 1527 do roku 1605, Keglevičovci a od roku 1635 Pálffyovci, ktorí panstvo držali až do konca feudalizmu. Práve Pálffyovci vinohradníctvu na Devíne pomohli najviac.

Do 18. storočia Bratislava Devín vo význame vinárstva predbehla. V roku 1720 tu bolo viac ako 100 hektárov viníc, v roku 1866 spolu s Karlovou Vsou už 260 hektárov. V 18. storočí vznikol cech vinárov, ktorého štatút podpísal gróf Mikuláš Pálffy v roku 1749. Cech mal 34 majstrov, robil skúšky a organizoval kultúrne podujatia. V roku 1828 postavili budovu na zábavy a v roku 1831 kaplnku svätého Urbana priamo vo vinohradoch. Cech zanikol v roku 1872, ďalej fungoval ako spolok až do roku 1931, keď ho nahradilo Vinohradnícke združenie.

Novovek: fyloxéra, vojny a družstvo

Devínske vinohrady fyloxére unikli, aj keď mnohé európske vinice v 19. storočí zničila. Horšie obdobie prišlo so svetovými vojnami a s rokmi 1938 až 1945, keď Devín patril pod nacistické Nemecko. Povojnové roky priniesli do obce veľké zmeny v zložení obyvateľstva a vinohradníctvo to zasiahlo. Obnova sa začala v roku 1949 založením Jednotného roľníckeho družstva, ktoré sa v roku 1952 spojilo s Karlovou Vsou.

V 20. storočí sa preslávila firma Sontag založená v roku 1920. Robila ríbezľové víno, ktoré vyvážala do Rakúska a rozvážala po Slovensku, a odoberalo ho od nej 29 hostinských.

Zlatý Roh: devínske vinice dnes

Vinárstvo Zlatý Roh založil a financuje Patrik Tkáč, hlavným vinárom je Filip Nagy. Vinice na tratiach Goldeck a Purweg obnovili v roku 2014, vtedy prešli do bio režimu a od roku 2017 hospodária biodynamicky. Dnes obrábajú 12 hektárov.

Devínsky terroir stojí na vápencovom a žulovom podloží so sprašou a na mikroklíme dvoch riek. Vápenec dáva vínam ťah a kyselinu, spraš ich drží pri zemi. Vinárstvo je súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty a robí degustácie priamo na mieste.

Devín pomaly ožíva, ako hovorí vinár Filip Nagy. Od keltských nádob po dnešné bio vína prešlo devínske vinohradníctvo dvetisíc rokov a stále je tu.