Devín, malebná časť Bratislavy na sútoku Dunaja a Moravy, nie je známy len svojím hradom a prírodou, ale aj bohatou vinárskou tradíciou. Táto oblasť, súčasť Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, sa môže pochváliť históriou siahajúcou tisíce rokov dozadu. Vinárstvo tu prežilo keltské osídlenie, rímske légie, stredoveké kráľovstvá aj moderné výzvy. Dnes túto tradíciu oživujú vinárstva ako Zlatý Roh, ktoré spájajú staré remeslo s organickými metódami. Poďme sa pozrieť na fascinujúcu cestu vinárstva v Devíne. 
Kelti a Rimania: prvé stopy vína
História vinohradníctva v Devíne sa začína v dávnej minulosti. Archeologické nálezy nádob na víno z 2. storočia pred Kristom svedčia o tom, že Kelti, ktorí obývali túto oblasť, už poznali víno, pili ho a obchodovali s ním. Antickí autori im pripisovali skôr kyslé víno. Keltské osídlenie v Panónii (vrátane dnešného Slovenska) položilo základy pre budúci rozvoj.
S príchodom Rimanov v 1. až 3. storočí n. l. sa vinárstvo posunulo na vyššiu úroveň. Rímsky cisár Marcus Aurelius Probus (276-282 n. l.) je považovaný za zakladateľa európskeho vinohradníctva v severnejších oblastiach, vrátane Panónie. Rimania mali posádky v Devíne, Bratislave a okolí, kde víno bolo bežným nápojom pre vojakov i civilistov. Nálezy ako skyfos s motívmi viniča z 1. storočia n. l. či figúrka Bakcha z 2. storočia potvrdzujú, že víno tu bolo známe dávno pred Probusom. Po páde rímskej ríše tradíciu udržali Germáni a neskôr Slovania, ktorí sú v oblasti Devínskej brány doložení už od 7. storočia. V 9. storočí sa osada spomína ako Dowina.
Stredovek rozkvital vďaka kráľom a kolonistom
Intenzívnejší rozvoj vinohradníctva nastal v stredoveku. Prvá písomná zmienka o viniciach v Devíne pochádza z roku 1254, keď kráľ Belo IV. vo svojej listine po prvý raz spomína vinice na svojom území (Devín sa vtedy uvádza ako Dywen) aj vinice pri Bratislave. V 13. storočí sa vinárstvo rozšírilo vďaka bratislavskému richtárovi Jakubovi a jeho potomkom, ktorí vysádzali vinice. Nemeckí a talianski kolonisti priniesli nové odrody viniča a metódy pestovania, čo posilnilo vinárstvo v Malých Karpatoch.
V 14. storočí Ľudovít I. Veľký v roku 1362 udelil privilégium, ktoré stanovilo clo a poplatky za vinice, čím podporil ich rozvoj (Devín sa vtedy volal Teben). V 15. storočí sa oblasťou zmietal spor o vinice, keď uhorský palatín Mikuláš Garaj (pán Devínskeho panstva, nazývaného Deven) násilne zaberal pozemky, čo viedlo k súdnym sporom s Bratislavou v rokoch 1415-1428. Majitelia sa striedali: po Garajovcoch prišli grófi zo Svätého Jura, potom Báthoryovci (1527-1605), Keglevičovci a od roku 1635 Pálffyovci, ktorí vlastnili panstvo až do konca feudalizmu. Pálffyovci významne prispeli k rozvoju vinohradníctva.
Do 18. storočia Bratislava prekonala Devín v dôležitosti vinárstva. V roku 1720 tu bolo viac ako 100 hektárov viníc, v roku 1866 spolu s Karlovou Vsou až 260 hektárov. V 18. storočí vznikol cech vinárov, ktorého štatút podpísal gróf Mikuláš Pálffy v roku 1749. Cech mal 34 majstrov, organizoval skúšky a kultúrne podujatia. V roku 1828 postavili budovu pre zábavy a v 1831 kaplnku sv. Urbana vo vinohradoch. Cech zanikol v roku 1872, no pokračoval ako spolok až do roku 1931, keď vzniklo Vinohradnícke združenie.
Novovek a moderná éra: Výzvy a obnova
Devínske vinohrady unikli fyloxére (škodca, ktorý zničil mnohé európske vinice v 19. storočí) vďaka piesočnatým pôdam. Avšak svetové vojny a obdobie 1938-1945 (keď Devín patril pod nacistické Nemecko) spôsobili katastrofu. Po vojne v roku 1945 vyhnali Nemcov, čím sa počet obyvateľov znížil z 859 na 22, čo ovplyvnilo vinárstvo. Obnova prišla v roku 1949 založením JRD (Jednotného roľníckeho družstva), ktoré sa v roku 1952 spojilo s Karlovou Vsou.
V 20. storočí sa preslávila firma Sontag, založená v roku 1920, ktorá produkovala vynikajúce ríbezľové víno exportované do Rakúska a po Slovensku, zamestnávajúc 29 hostinských. Dnes Devín zažíva renesanciu, hoci pomalú, ale úprimnú, ako hovorí vinár Filip Nagy z vinárstva Zlatý Roh.
Zlatý Roh pokračuje v tradícii súčasnosti
Vinárstvo Zlatý Roh, patriace rodine Tkáčovcov, predstavuje moderné pokračovanie devínskej histórie. Založené v nedávnych rokoch, zameriava sa na organické vína z miestnych vinohradov, využívajúc unikátny terroir Devína: piesočnaté pôdy a mikroklímu pri riekach. Spolupráca s vinárom Filipom Nagym prináša vína, ktoré ctia keltské a rímske korene, no s udržateľným prístupom. Je súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty a ponúka degustácie, ktoré spájajú minulosť s prítomnosťou.
Devínsky vinohradnícky príbeh je dôkazom odolnosti. Od keltských nádob po dnešné organické vína, táto oblasť ukazuje, ako sa tradícia prispôsobuje času. Ak hľadáte autentický zážitok, navštívte Zlatý Roh, miesto, kde história ožíva v každom pohári.
